Založ si blog

Polarizácia lásky ako dôsledok (ne)viery

Nenechajte sa na prvý pohľad odradiť nasledujúcimi odkazmi, čítajte ďalej…

Prečo by (ne)kresťania (ne)mali vstupovať do manželstva s (ne)kresťanmi?
Prečo (ne)chodiť s mužom/ženou, ktorý/ktorá (ne)pozná Boha?
Prečo si (ne)máš vziať (ne)veriaceho

a tak ďalej…

Pre porovnanie a „čistý štít“, nie náhodou – so skepticky pozmenenými titulkami na úvod priamo odkazujem na zdroje, ktorých téma sa ma priamo dotkla a vnukla mi myšlienku napísať tento článok:

Ak ste veriaci, skúste sa na chvíľu vcítiť do kože ateistického čitateľa, čítajúceho vyššie spomínané titulky – viem, poviete si: „Toto bude ďalši článok proti viere“ – pozor, chcel by som upozorniť na to, že nasledujúce riadky nie sú ateistickým článkom spochybňujúcim vieru – zdanlivo nezlúčiteľné sa zdá sa snúbi láskou – dajte mu šancu a čítajte ďalej.

Rád by som oslovil kresťanských čitateľov, ako aj tých nekresťanských. Bez rozdielu (ne)viery, tí, ktorí sa najprv dostali práve k článkom vyššie a v zúfalosti čakajú vykúpenie v podobe opačného názoru a novej absolútnej pravdy, sklamem aj vás – nevyhoviem asi ani vám.

Článok je mojim osobným postojom k danej veci a nie je mojim úmyslom podporovať ani jeden, z mojho pohľadu zbytočne rozdelenýchtáborov“. Bude ma mrzieť, ak bude interpretácia iná.

Áno, v článku môžete nájsť priame aj nepriame reakcie na obsah z horných titulkov, snažil som sa však k vyjadreniam pristupovať s ľudskosťou a empatiou, ktoré mi nie sú cudzie.

Ak aktuálne riešite túto ťažkú situáciu (za predpokladu, že ju riešite úprimne), dajte tomuto článku šancu, či už ste na jednej, alebo druhej strane. Rád by som vás chcel všetkých úprimne a s čistým úmyslom poprosiť o šancu ukázať vám, že nasledujúce riadky nie sú písané ako akokoľvek útočný, alebo nesúhlasný názor na vyššie spomínané články a vice versa.

Nie každý si nájde čas prečítať si ich, aj keď by som bol úprimne v rámci kontextu nasledujúcich riadkov rád. „Času je málo a voda stúpa“, preto sa budem snažiť svoj pohľad na danú problematiku odkomunikovať tak, aby bol obsažný aj bez toho, aby sa tváril ako akýsi „protiútok“.

Zdroj: Pexels.com, Autor: Shukhrat Umarov

Najlepšie je začať od seba

„Začínam s mužom v zrkadle, prosím ho, aby zmenil svoje správanie. A žiadny odkaz nemohol byť nikdy zreteľnejší:
Ak chceš urobiť svet lepším miestom, pozri sa na seba a urob zmenu.“

Autor textu: Glen Ballard, Hudba: Michael Jackson – Man In The Mirror

Paradoxom tejto lásky je, že začala (len o tom ešte nevedela) možno aj viac ako 2 roky dozadu pri búrlivej slovnej prestrelke ateistu a kresťanky so všetkými tradičnými argumentami oboch strán v plnej paľbe a so všetkým, čo k tomu patrí. Za dva roky života človek nazbiera mnoho skúseností, o mnohom stihne premýšľať a tak sa dostáva aj k novým záverom. Nemusíte sa teda báť románu, hrozí len osobná úvaha:

Ak ste sa dostali až sem, asi nie je potrebné podrobne rozpitvávať problém, ktorého sa článok týka – pre tých, ktorí sa sem dostali inými súvislosťami v skratke:

Otázka manželstva dvoch ľudí rôznej (ne)viery je častokrát veľmi zložitá vec, a to nie len pre veriacu polovičku. Tento článok sa bude zameriavať na konkrétny príklad ženy kresťanky a muža ateistu.

Áno, aj ja som sa ocitol na neveriacej strane „zmiešaného“ vzťahu – s nádejou a so snahou poháňanou úprimnou láskou k veriacemu človeku danej veci porozumieť mi ani na sekundu nenapadlo „pre dobro veci“ mávnuť rukou, podstúpiť niekedy v budúcnosti krst a docieliť tak absolútno lásky – teda manželstvo. A čo je dôležitejšie, nie z ateistického presvedčenia, že boh nie je. O tom však už podrobnejšie ďalej.

Nepredpokladám, že takýmito otázkami sa každodenne zaoberajú ľudia, ktorých sa to priamo netýka a teda predpokladajme, že čitateľ prežíva naozaj úprimnú a čistú lásku v ktorej nastal rozďeľujúci moment plný nepríjemnych a nechcených pocitov v slepej uličke pre obe strany. Za tohto predpokladu je po mojom dlhom uvažovaní v rámci tejto neľahkej otázky podstatné uvedomiť si dve veci:

1. Všetko je v poriadku

Je v poriadku, ak ateisti nerozumejú tomu, čomu veria po prežití svedectva kresťania (a ak je ateistovou „vierou“ napr. sila jednotlivca a jeho svetské poznanie, logicky by nemal tomu neporozumenému automaticky neveriť).

Aj napriek ateizmu som sa s názorom, že je to v poriadku najprv nevedel stotožniť – spomínané titulky mi dávali pocit, že je moja vina, že tomu nedokážem rozumieť a ako neveriaci mám zlé úmysly. Napriek tomu som rozmýšľal a postupne si uvedomoval, že moje úmysly sú čisté, vediem relatívne usporiadaný život s morálnymi zásadami, ktoré často chýbaju nejednému kresťanovi – prečo by teda boh chcel, aby som z čistej lásky takto trpel, a koniec koncov, prečo by takéto utrpenie cezomňa – neveriaceho – prenášal aj na svoju ovečku?

(dôležitá pozn.: bez akéhokoľvek urážlivého, alebo zosmiešňujúceho podtónu)

Zmena môjho postoja nastala v tom, že to čomu ako ateista nedokážem porozumieť nie je niečo, čo by nemohla byť pravda. Nedokážem to však potvrdiť, rovnako ako to nedokážem vyvrátiť. Polemizáciu kresťanskej strany o tom, že je to tak preto, že som to ešte nezažil, alebo som sa tomu neotvoril prosím nechajme na chvíľu bokom – sledujem iný zámer, dajte mu prosím šancu a skúste sa tomuto jednoduchému zámeru otvoriť vy:

Pochopenie v nepochopenom

Práve v tom z mojej strany nepochopenom vidím cez úprimnú lásku k človeku niečo, čo tú opačnú stranu robí krásnou, naplnenou a šťastnou a s týmto pocitom k nej láska ešte rastie aj bez potreby absolútneho stotožnenia sa, alebo porozumeniu danej veci.

Prečo by som popieral niečo, čo neviem vyvrátiť, a najmä ak je výsledkom tejto veci šťastie druhého? Kto by v takomto zamyslení hľadal akýkoľvek zlý úmysel?

Po týchto prebdených nociach ale predsa prišlo jedno uvedomenie, ktoré podľa mňa neprotirečí ani jednej strane a s ktorým som sa ihneď stotožnil, nakoľko pramení z vlastného svedomia:

Viera, ktorá robí človeka, ktorého milujete šťastným je niečo, čo by ste si mali vážiť a nemali by ste si dovoliť „poškvrniť“ ju formálnym prijatím viery za docielením naplnenia svojej túžby neúprimnosťou. Bolo by to sebecké uprednostnenie vlastného záujmu.

2. Áno, platí to aj naopak (alebo, ako by malo)

Rovnako v poriadku je aj to, ak kresťania nerozumejú, že môže existovať možnosť plnohodnotnej lásky – naplnenej, úprimnej a nezištnej a to aj bez tohto, aby sa ateista stotožnil, alebo porozumel ich viere, za predpokladu, že ju nepopiera. Nie je ťažké uvedomiť si, že aj toto zamyslenie nie je možné potvrdiť, ale ani vyvrátiť.

Nekonečný kolobeh

Takto sa môžeme do nekonečna pokúšať navzájom si porozumieť v očividne (a či zdanlivo) vzájomne nezrozumiteľnom – odpútavajúc pozornosť od všetkej lásky, ktorá nám uniká a z čoho v konečnom dôsledku nevychádza dobro, ale zlo.

Aj bez prieniku oboch týchto „neporozumení si“, táto otázka na zamyslenie nemá byť útokom na jednu stranu, ale znie: Ktoré z týchto neporozumení páli jednu stranu doteraz pevného mosta?

Z tohto pohľadu mi príde scestné a koniec koncov aj zbytočné medzi dvoch milujúcich ľudí staviať očakávanie, že partner pochopí niečo, čo je očividne pre neho nepochopiteľné, najmä ak tým nikomu neubližuje – toto platí obojstranne.

Protiklad je jednoduchý – veď predsa, ak si úprimne uvedomím, že aj keď pre mňa nepochopiteľné napĺňa a robí sťastným moju polovičku, som šťastný aj ja. A ak tento protiklad aplikujeme aj opačne, šťastní sme obaja a vlastne – dvojnásobne.

Zdroj: Pexels.com, Autor: Caleb Oquendo

Neubližujme si tam, kde nemusíme

Trocha ostrejšie, ale zrozumiteľnejšie:

Táto veta platí rovnako pre ateistické nutkanie náboženstvo „vyvraciať“, ako kresťanské nutkanie svoju vieru milovanej osobe „vnucovať“.

Táto polarizácia vzniká najmä vybraným spôsobom praktizovania viery (pozn. najmä katolíckym), a nemenej prehnanou potrebou ateistov ľudom vieru vyvraciať (pozn. nebudem sa tajiť, že medzi takýchto ľudí v rámci debát som sa v minulosti nezaradzoval).

Láska však nie sú len city, nesie so sebou aj praktické, duchovné a symbolické náležitosti, ktoré majú veľkú váhu a utužujú ju o to viac. Nikde však nie je napísané, že sama o sebe je podmienená rovnakou vierou, a z toho, čo viem, aj keď sa môžem mýliť – explicitne ani v biblii. “Znevýhodňovanie“ neveriacich zo strany monopolnej autority, čo sa týka uzatvárania manželstiev mi preto príde zbytočné. Mám pocit, že v praxi sa zneužitím lásky dvoch ľudí stávaju členmi cirkvi noví formálni kresťania, čo je aj z môjho pohľadu ateistu zo strany cirkvi voči náboženstvu ako takému neúctivé a násilné.

Rovnakú vinu na tejto „formalite“ by si však mal samozrejme uvedomovať aj samotný ateista, ktorý „pre dobro veci“ takúto vec uskutoční, ako som sa venoval už v predošlých odstavcoch.

Vždy je možnosť civilného obradu, avšak to je téma na ďalší článok – rád by som ale poznamenal, že takýto obrad nikoho lásku neznevýhodňuje, ale z pohľadu kresťanstva sa neodohráva pred zrakom božím, s čím sa napríklad ja osobne nestotožnujem, nakoľko verím, že predsa boh, viera, alebo už akokoľvek si to v rámci našej ateistickej neznalosti nazveme, je najviac prítomná prave vo veriacej polovičke vždy a stále.

Komu tím prospějete?“

Trocha odľahčenia na záver:

Dovoľte mi na záver s dôrazom na spomínanú ľudskosť a empatiu, ale aj s trochou „nadsázky“ napísať názor z pohľadu ateistu:

S čistým svedomím a zámerom prameniacim z lásky (teda dobra) v rozsahu toho, ako rozumiem kresťanstvu, s ktorého väčšinou morálnych zásad sa stotožňujem, nerozumiem, prečo by takýto zväzok, ak je plný čistej lásky a vzájomného pochopenia nemal, alebo nemohol byť uzatvorený pred očami boha (svetsky nevyvráteného, ani nedokázaného) a nevidím v takomto prípade ani najmenší náznak šírenia zla takýmto skutkom voči komukoľvek, len smutne voči sebe navzájom a často nechcene – teda som presvedčený, že ak naozaj existuje, čo nevylučujem, boh ma za tento názor ma na konci neodsúdi.

Nie, nie je to alibistický dodatok zo strachu po pár slovách, ktoré si možno dovolili protirečit kresťanstvu – ak by som mal na výber, za svoj živoť bez viery by som sa nechal súdiť hlavne spravodlivo, aj keď boh je vraj v prvom rade milosrdný.

Nezávisle od všetkých spomínaných rozdielov si myslím, že láskou a porozumením svetu jednotlivec, rovnako ako dvojica neublíži.

Prosba na záver: Uvítal by som, ak by ste v rámci diskusie k tomuto článku na chvíľu zahodili všetky svoje ostrieľané pravdy (rovnako ateisti ako kresťania). Možno by sme tak dospeli k niečomu novému a posunuli oba tábory na svojej ceste ďalej a zároven k sebe navzájom bližšie. Niekde vzadu v hlave tajne verím v utopiu 🙂

irán rakety

Irán otestoval balistické rakety

16.01.2021 21:35

Rakety vystrelili z centrálnej časti Iránu na ciele nachádzajúce sa na severe Indického oceánu.

Koronavírus

V talianskom domove dôchodcov zomrelo päť ľudí. Zrejme sa otrávili plynom

16.01.2021 16:06

Obyvateľov domova a pracovníkov našiel v meste Lanuvio v bezvedomí ich kolega.

cigániková raši koláž

Vláda aj koalícia podľa Cigánikovej funguje, Raši hovorí o predčasných voľbách

16.01.2021 13:50

Jana Bittó Cigániková (SaS) v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy uviedla, že strana SaS nie je tá, ktorá hneď uteká z bojiska.

SR Bratislava politika vláda 67. schôdza BAX

Vláda ignoruje dobré správy. Aby Matovič pretlačil testovanie?

16.01.2021 13:00

Iniciatíva Dáta bez pátosu sa pozrela na vývoj koronavírusovej pandémie a zistila, že máme dobré správy.

relativny

Sliedič, vták, možno straka - zlodej príbehov...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1
Celková čítanosť: 662x
Priemerná čítanosť článkov: 662x

Autor blogu

Kategórie

Archív